Ráno po tom...alebo realita verzus heroický boj.

Autor: stanislava pillerova | 22.2.2012 o 7:59 | (upravené 23.2.2012 o 3:11) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  35x

Ráno býva najhoršie. Teda aspoň pre mňa dnes áno. Po prebdetej, trošku alkoholom poznačenej noci plnej vtipných okamihov, aké môže priniesť len daná chvíľa, je pre mňa toto ráno fakt drastické. Aj keď množstvo alkoholu už z mojej krvi vyprchalo, hlava sa stále ozýva v bolestnom proteste.

Po tomto úvode by to mohlo znieť, že ľutujem, že som včera vôbec chytila do ruky alkoholický nápoj, ale verte nie je to tak. Niekedy, keď alkohol neovláda vašu myseľ môžete zažiť skvelé zážitky. Aj v alkoholovom ošiale sa môžete pozhovárať s človekom, s ktorým ste doteraz tú príležitosť nemali. A ten rozhovor dokonca môže byť kvalitný. Hodiny rozprávania so škálou rozsahu od ekonomickej krízy, zlého ovzdušia, náboženstva, vojen až po tú najrozmanitejšiu vec, aká je : vnútorný svet  človeka ako jednotlivca. Každý takýto rozhovor ma obohacuje nielen o názor iného človeka, vedomosti, ale zároveň mi pomáha formovať si svoj vlastný postoj k danej veci a vedieť ho správne vyjadriť.

Počas tohto pomerne dlhého rozhovoru sa mi stihla v mozgu uhniezdiť myšlienka, nad ktorou rozmýšľam. Kto je šťastnejší : človek, ktorý žije svoj každodenný „dokonalý" život  so svojimi každodennými problémami alebo človek, ktorý sa zamýšľa nad zmyslom života a nesie na svojich pleciach (v svojej mysli) ťarchu celého sveta? Táto otázka mi máta hlavu... ktorý z nich má lepší predpoklad, že bude viesť spokojný život. No a jediná odpoveď na túto otázku je, že nemá odpoveď. Alebo skôr jednoznačnú odpoveď. Pretože je to ako väčšina vecí subjektívne... avšak to mi nepomáha z tým, ktorý z týchto smerov „žitia" je pre mňa. Pretože keď sa na to pozriem komplexne, mohlo by sa zdať, že človek nerozoberajúci filozofické a existenčné problémy , by mal mať vyrovnanejšiu myseľ. Ale aký je to život bez istej vzbury...teda aspoň vnútornej, o ktorej možno nikto nevie, ale aj tak je to jediná cesta ako sa zmieriť s tým, čo sa deje. Veď sa nám rúca náš „moderný svet" ako domček z karát po jednom sfúknutí. Ja si ho nedokážem predstaviť. Nedokážem sa vžiť do jednotvárnej role obyčajného, chudobného človeka, ktorý sa nemá vlastne zle, ale vždy sa môže mať lepšie. A mohol by sa mať lepšie. Veď predsa aký by malo zmysel vstať keby som nemala svoje sny a predstavy, že to bude iné. Rozhodla som sa nezmieriť so situáciou a postaviť sa jej. Zatiaľ iba v svojej hlave. Ale to neznamená, že raz nebudem pripravená čeliť aj realite. Raz. Dovtedy sa budem búriť v mojej mysli a to mi prinesie istý pokoj a harmóniu. Takže aj keď je možno cesta vygumovania mozgu a prispôsobenia sa životu, aký je ľahšia, ja sa ňou uberať nebudem. Ale zároveň pochopím tých, pre ktorých je táto cesta tá pravá. Pretože máme vlastnú voľbu a tá rozhoduje, kam sa vyberieme. Či do sveta reality alebo vybájených heroických činov a vzbúr. Alebo...ich skrížime.

Hups. Aj keď v mojej mysli prebieha ostrý boj s korupčným chamtivým systémom vlády, vďaka ktorému sa pomaly rútime do záhuby, musím ísť na autobus a smer povinnosti. Bohužiaľ ....škola je realita, ktorej teraz musím čeliť ako prvej. Hneď vzápätí čeliť bolesti hlavy a únave. Pretože aj to patrí k životu. A k môjmu osobnému boju sa môžem vrátiť v noci alebo vždy, keď otvorím myseľ a uvidím, že život je viac ako len jesť, piť, spať a ostatné živočíšne potreby...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.


Už ste čítali?